Liba vytvoril v československej reprezentácii nezabudnuteľný útok s
Dáriusom Rusnákom a Vincentom Lukáčom, ako jediný z tohto tria však
okúsil aj zámorskú NHL v dresoch New Yorku Rangers (10 zápasov, 2 góly, 5
asistencií) a Los Angeles Kings (29 zápasov, 5+13), kde bol počas
výjazdov za súpermi v hoteli spolubývajúcim legendárneho Wayna
Gretzkého. "Je to pre mňa milé prekvapenie. V 80. rokoch
Československa hrala naša generácia prím vo svetovom hokeji. Vtedy nám
konkuroval len Sovietsky zväz, Kanada a Amerika. Z európskych mužstiev
sme boli v tej dobe nad Fínskom a Švédskom. Zo silnej generácie sa mi
zdá, že jediný ja som sa dostal do Siene slávy IIHF. Je to pre mňa veľká
česť," uviedol Liba ešte pred štartom šampionátu počas akcie Noc múzeí a galérií v Slovenskom olympijskom a športovom múzeu.
Zo Slovákov sa to pred ním podarilo aj Jozefovi Golonkovi (1998),
Vladimírovi Dzurillovi (1998), Jánovi Staršiemu (1999), Petrovi
Šťastnému (2000), Ladislavovi Horskému (2004), Ladislavovi Trojákovi
(2011), Petrovi Bondrovi (2016) a naposledy v roku 2019 dvojici Miroslav
Šatan a Žigmund Pálffy.
Liba bol považovaný za jedného z najuniverzálnejších hokejistov svojich
čias v Československu i vo svete. Majster sveta z roku 1985 a
dvojnásobný olympijský medailista (strieborný zo Sarajeva 1984 a
bronzový z Albertville 1992) patril k oporám československej
reprezentácie. Za ČSSR si pripísal 211 štartov, strelil 66 gólov, raz
reprezentoval SR. Zahral si na šiestich svetových šampionátoch, odkiaľ
si okrem pražského zlata 1985, priviezol aj dve striebra (1982, 1983) a
dva bronzy (1987, 1992). Okrem olympijských turnajov v Sarajeve a
Albertville hral aj v Calgary 1988 (6. miesto).
Počas kariéry hral za ZPA Prešov, VSŽ Košice (2x majster ČSSR, 1xSR),
Spišskú Novú Ves, Trebišov, Duklu Jihlava (2x majster ČSSR), v zahraničí
vo švajčiarskom Bieli, talianskom Cavalese, fínskom Turku a v rakúskom
Zeltwegu. V čs. najvyššej súťaži a v slovenskej extralige odohral 589
zápasov, strelil 285 gólov. V ročníku 1981/82 sa s 35 gólmi stal kráľom
ligových strelcov. Za sezónu 1983/84 získal Zlatú hokejku pre
najlepšieho čs. hokejistu, v ankete časopisu TIP ho vyhlásili za
najlepšieho útočníka. V roku 2005 sa stal členom Siene slávy slovenského
hokeja.
Do osemčlenného zoznamu nových laureátov Siene slávy IIHF sa dostali aj
stále aktívny Čech Jaromír Jágr, zlatý olympijský medailista Ryan Smyth z
Kanady, Fín Petteri Nummelin, Švéd Kenny Jönsson, Čech Jaroslav Pouzar,
americká hokejistka Natalie Darwitzová a bývalá kanadská trénerka
Melody Davidsonová. "Som poctený tým, že ma uviedli do Siene slávy.
Počas svojej kariéry som zažil množstvo tlakov, ktoré ma nútili
zlepšovať sa. Ďakujem za pomoc kamarátom, ktorí ma podporovali, keď som
to potreboval. Niekedy cítim, že je to nefér, že som slávny. Nemusel som
pre to robiť príliš veľa, pokiaľ sa moji rodičia pre mňa obetovali," citoval zo slávnostného príhovoru Jágra portál iDnes.cz.
Päťdesiatdvaročný Jágr pokračuje v kariére v extraligovom Kladne,
ktorého je zároveň aj vlastníkom. V apríli sa stal najstarším strelcom v
histórii profesionálnych súťaží. Vo veku 52 rokov a 63 dní prekonal
rekord Gordieho Howea. Medzi jeho najväčšie reprezentačné úspechy patrí
zisk dvoch titulov majstra sveta v rokoch 2005 a 2010 a triumf na ZOH
1998 v Nagane. V drese národného tímu sa naposledy predstavil na MS 2015
v Prahe. V NHL patrí k najúspešnejším európskych hráčom histórie. V
sezónach 1990/91 a 1991/92 získal s Pittsburghom Penguins Stanleyho
pohár, takže je aj člen elitného Triple Gold Clubu.